Zbojnícke studničky

1. TAJCH

Náučný chodník Zbojnícke studničky spája jednotlivé studničky a vodné diela, ako aj územie mokrade, kde obnovuje a oživuje ekologicky hodnotné plochy. Trasa vedie od vodnej nádrže Tajch cez Šarvíz až do Kohútova. Prostredníctvom deviatich tematicky zameraných zastávok poskytuje návštevníkom informácie o studničkách, kolobehu vody v prírode a význame lesa pre krajinu a človeka.

Náučný chodník je obojsmerný, celoročne prístupný a nenáročný. Na danej trase si prídu na svoje tak peší turisti bažiaci po zaujímavých prírodných miestach, ako aj seniori a rodiny s deťmi, ktoré si vyjdú na prechádzku, a v neposlednom rade trasa osloví i tých, ktorí chcú ochutnať osviežujúcu horskú vodu.

Náučný chodník meria približne 10 km, s najnižším bodom vo výške 290 m n.m. a s najvyšším bodom vo výške 478 m n.m. Jeho absolvovanie trvá približne 2,5 hodiny.

Voda na Zemi

Zem, inak nazývaná aj modrá planéta, vďačí za svoju prezývku vode. Pri pohľade z vesmíru by sa vám naskytol pohľad na rozsiahle vodné plochy, ktoré zaberajú až dve tretiny povrchu Zeme. Voda sa na našej planéte nachádza v rôznych formách a môže byť dokonca ukrytá pod povrchom, rozptýlená vo vzduchu či zmrznutá v ľadovcoch. Všetka voda na Zemi tvorí hydrosféru, ktorá sa neustále premieňa a pohybuje. Tento proces nazývame kolobeh vody.

Celý pohyb vody je spôsobený gravitáciou Zeme a energiou zo slnečného žiarenia. Pýtate sa, ako môže Slnko pohybovať vodou na Zemi? Je to jednoduchšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Absolvujte spolu s nami všetkých 9 zastávok Náučného chodníka Zbojnícke studničky a my vám vysvetlíme, prečo sa voda vyparuje, ako vznikajú oblaky, prečo prší, ako voda pôsobí na povrch Zeme a ešte omnoho viac.

2. TAJCH – MOKRAĎ

Mokrade sú územia, v ktorých je voda základným faktorom ovplyvňujúcim prostredie a v ňom žijúce rastliny a živočíchy. Sú prechodom medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami. Tieto svojrázne ekosystémy, trvalo alebo sezónne nasýtené alebo zaplavené vodou, sa vyznačujú veľkým bohatstvom flóry a fauny. Nachádzajú sa pozdĺž riek a potokov, v okolí vodných nádrží, mŕtvych ramien, v zamokrených depresiách a prameniskách.

Význam mokradí:

· Spomaľujú rýchlosť vody, znižujú jej prúdenie a chránia krajinu pred záplavami a eróziou.

· Sú to prírodné čističky chemických a organických odpadov, odstraňujú z vody živiny (najmä fosfor a dusík), zabraňujú tak ich nadmernému hromadeniu a eutrofizácii.

· Patria k najproduktívnejším ekosystémom na svete a majú význam pre zachovanie biodiverzity.

· Pre ľudskú spoločnosť sú významným zdrojom povrchovej a podzemnej vody.

Ochrana mokradí:

Rozloha mokradí na Zemi je približne 44 miliónov km2. Od roku 1900 zaniklo až 64 % mokradí sveta, preto má ich ochrana medzinárodný rozmer. V roku 1971 bol prijatý Dohovor o mokradiach, tzv. Ramsarský dohovor, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 1990, resp. 1993. V súčasnosti do zoznamu mokradí medzinárodného významu patrí aj 14 mokradí na Slovensku a ich ochranu zabezpečuje Program starostlivosti o mokrade Slovenska.

Vodná nádrž Tajch a jej funkcia v minulosti

V súčasnosti Tajch slúži na rekreačné a rybárske účely. V lete je jazero spolu s okolím ideálne na aktivity ako plávanie, vodné športy, rybolov a cyklochodník slúži cyklistom, korčuliarom, bežcom, ale aj peším turistom. V zimnom období je zamrznutá vodná plocha vhodná na korčuľovanie.

V 30. rokoch 18. storočia v Novej Bani došlo k úpadku baníctva. Okrem zanedbávania údržby štôlní a problému s odvádzaním banských plynov bol hlavnou príčinou najmä nedostatok vodnej energie. Dvorská komora sa po konzultácii s Hlavnou banskou správou na Vindšachte rozhodla vyriešiť nedostatok potrebnej vodnej energie v novobanských baniach vystavaním vodnej nádrže – tajchu, ktorá mala slúžiť ako zdroj vody na pohon banských ťažných a čerpacích zariadení. Pre rôzne technické problémy sa so stavbou vodnej nádrže začalo až v roku 1792 a rozpočet bol 25 061 zl. Na stavbe pracovalo 92 robotníkov – pre nedostatok mužov aj ženy, 12 dozorcov, banský správca a vrchným dozorcom stavby bol Ján Lill. Voda z nádrže sa mohla používať iba na potreby eráru, nie na súkromné účely. Základy hrádze boli vymurované v dĺžke 15,5 siahy, na ostatnú časť hrádze položili múr spevnený haseným vápnom. Stavba nádrže bola dokončená 13. októbra 1794 a táto obsahovala 709 920 siah vody.

Nielen úpadok ťažby, ale aj časté opravy vodnej nádrže viedli k veľkým stratám v novobanskom baníctve. Napriek tomu mala na prelome 18. a 19. storočia veľký význam. Na pohon technických zariadení, od chodu ktorých bola prevádzka baní závislá, slúžila primárne voda z vodnej nádrže, privádzaná k baniam vodnými jarkami a tunelmi. Zisky v novobanskom baníctve v tomto období boli priamo podmienené existenciou vodnej nádrže. Vodná nádrž Tajch so sústavou vodných jarkov slúžila baníckym potrebám až do definitívneho uzavretia baní v roku 1887.

Vyparovanie

Voda sa na našej planéte okrem kvapalného a pevného skupenstva vyskytuje aj v podobe plynu. Zo sveta vody, ako ju poznáme, sa teda na chvíľu presunieme do vzduchu. Jednou zo zložiek zemskej atmosféry je vodná para, ktorá vzniká vyparovaním.
Vyparovanie je skupenská premena, pri ktorej sa kvapalina mení na plyn. S vodnou parou stúpajúcou z vriacej vody sa stretávate každý deň v domácnosti. Viete však, že tento proces neustále prebieha v prírode aj pri oveľa nižších teplotách? Nazývame ho vyparovaním z voľného povrchu.

Vyparovanie z neživých povrchov, ako sú voda, horniny či rôzne predmety, nazývame evaporácia. Okrem toho sa však voda vyparuje aj z rastlín a živočíchov a vtedy hovoríme o transpirácii. Keď tieto dva výrazy spojíme, vznikne slovo evapotranspirácia – súhrnné pomenovanie pre vyparovanie vody v prírode.

Vodná para sa teda nachádza všade okolo nás a jej množstvo vnímame ako vlhkosť vzduchu. Práve príjemne vlhký vzduch je dôvod, prečo sa vám tu v lese tak dobre dýcha. Z vodnej pary obsiahnutej v atmosfére sa kondenzáciou tvorí oblačnosť, ale o tom sa viac dozviete na nasledujúcej zastávke náučného chodníka.

3. JARMILA

Jarmila je miesto v doline Suchého potoka, kde bol v roku 1950 vybudovaný malý rovnomenný rybník – prvý v Novej Bani. Suchý potok pramení v katastri obci Horné Hámre v osade Kostivrch a do Novobanského potoka ústi ako ľavostranný prítok pod vodnou nádržou Tajch.

Rybník Jarmila bol vybudovaný miestnym rybárskym spolkom. Pomenovanie dostal po Jarmile Tomeškovej, vtedajšej referentke Povereníctva pôdohospodárstva v Bratislave, ktorá bola krstnou matkou diela a spolu s doc. Dr. Pacákom podporovali jeho výstavbu. Rybník bol slávnostne otvorený 18. júna 1950, keď bol aj zarybnený. Každý člen mal v tej sezóne povinnosť odovzdať ulovené kvalitnejšie ryby rybárskemu spolku, a tak prispieť k zarybneniu a k príprave slávnostného obeda a robotníckeho oldomášu. Výbor spolku konštatoval, že „prevedenie osláv otvárania rybníka sa nad očakávania vydarilo, jak po morálnej stránke (veľká účasť hostí i miestneho obyvateľstva, disciplinovanosť členov spolku), ako i po finančnej stránke” (zápis zo 6. výborovej schôdze RS, 5.7.1950). Robotníci, ktorí pracovali na stavbe, dostali ako oldomáš obed a 50-litrový sud piva. Osobitné poďakovanie patrilo po oslavách členkám spolku, manželkám členov, pánovi Šagátovi za vedenie kuchyne a skupine Jozefa Ditteho za vedenie výčapu.

Nádrž už o niekoľko rokov neskôr zničila silná prietrž mračien. Zostala z nej miestami viditeľná kamenná hrádza, výpust a o pár metrov nižšie v poraste ukrytý betónový poklop s vyrytým názvom JARMILA, obrysom ryby a rokom 1950.

Tvorba a typy oblakov

Voda v prírode vďačí za svoj neustály pohyb slnečnej energii a gravitácii. Slnečné lúče prechádzajúce atmosférou dopadajú na zemský povrch a odovzdávajú energiu okolitému prostrediu. Zohriaty zemský povrch odovzdáva teplo prízemnej vrstve vzduchu a vplyvom rastúcej teploty tento vzduch začne stúpať podobne ako teplovzdušný balón.
Toto je jeden z mnohých spôsobov, akým sa vzduch a v ňom obsiahnutá vodná para pohybujú.

Ako zohriaty vzduch stúpa vyššie a vyššie, ochladzuje sa. V určitej výške sa začnú z doteraz neviditeľnej vodnej pary kondenzovať drobné kvapôčky vody či kryštáliky ľadu a vytvoria sa oblaky. Určite ste si všimli, že oblaky sa od seba odlišujú svojím vzhľadom, výškou, farbou a podobne. Na základe týchto vlastností rozlišujeme rôzne typy oblakov, z ktorých vám niektoré predstavíme.

Jemné biele riasovité oblaky, ktoré sa tvoria vo veľkých výškach, nazývame Cirrus. Tieto oblaky sa skladajú výlučne z ľadových kryštálikov, takže dažďa sa obávať nemusíte.

Naopak, spozornieť by ste mali, ak na oblohe spozorujete Nimbostratus – súvislú sivú oblačnú vrstvu, cez ktorú nepreniká slnečné žiarenie. Takýto druh oblakov sa nachádza v strednej až malej výške nad povrchom a takmer stále so sebou prináša zrážky.

V letných mesiacoch môžete na oblohe pozorovať husté a jasnobiele oblaky s plochou základňou, ktoré sa podobajú barančekom. Cumulus – kopa sa tvorí pomerne nízko nad povrchom a postupne rastie smerom nahor. Z tohto zdanlivo neškodného oblaku sa však pri mohutnom výstupnom prúdení teplého a vlhkého vzduchu môže vytvoriť búrkový oblak – Cumulonimbus. Tento oblak sa rozprestiera vo všetkých výškových hladinách a zatiaľ čo nižšie je tvorený kvapkami vody, vo vyšších častiach pozostáva z ľadových kryštálov. Oblaky tohto typu so sebou prinášajú búrky, krupobitie, tornáda či prudké dažde.

4. LIPINSKÁ STUDNIČKA

Studnička je pomenovaná podľa lipiny, t.j. lipového porastu, neďaleko ktorého je učupená.

Lipa je považovaná za symbol Slovanov, niekedy aj za symbol zmierenia a lásky. V alejách a pri významných lokalitách je vysádzaná ako okrasná drevina. U nás rastie zväčša lipa veľkolistá a malolistá.

Lipa je strom s košatou korunou, ktorý dorastá do výšky až 40 metrov a dožíva sa až 600 rokov. Srdcovité sýtozelené listy majú pílkovité okraje. Stopkaté súkvetia vyrastajú z pazušiek listov, majú listeň a 3 – 15 svetložltých kvietkov. Kvety zbierame v júni na začiatku ich kvitnutia. Plodmi sú guľovité nažky.

Z lipy sa vyrába jeden z najhodnotnejších medov. Jej liečivé účinky sa využívajú pri zápaloch dýchacích ciest, nachladnutí, chrípke, angíne a tiež na zníženie horúčky. Hlavný účinok je potopudný a protizápalový. Tíši kŕče a bolesť, rozpúšťa hlieny, odporúča sa aj pri chorobách žlčníka a tráviaceho traktu. Priaznivo účinkuje pri zápaloch močového ústrojenstva. Zrieďuje krv, a tak pôsobí preventívne proti infarktu. Lipa má aj upokojujúce účinky a podporuje chuť do jedla. Zápar z kvetov vyjasňuje pokožku, preto sa používa pri zosvetlení pieh.

Lipové drevo obľubujú stolári a rezbári. Drevo je mäkké a ľahko sa doň vyrezáva. Vlákna držia tesne pri sebe, vďaka čomu môže majster vytvoriť i malé detaily.

Vzácnym, chráneným stromom v Novej Bani je aj lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) rastúca pri farskom kostole v Novej Bani. Zasadená bola v roku 1726 pri príležitosti opráv kostola vypáleného tureckým vojskom. Počas svojich takmer 300 rokov veku dosiahla obvod kmeňa viac než 580 cm a výšku 25 metrov.

Ako vznikajú zrážky?

Odpoveď na túto otázku sa zdá byť jednoduchá – predsa z oblakov. Ale prečo je to tak? Ako je možné, že oblaky plné vody sa vznášajú vo vzduchu a niekedy z nich zrážky padajú a inokedy zas nie?

Na predchádzajúcej zastávke náučného chodníka ste sa dozvedeli, že oblaky vznikajú skvapalnením vodnej pary. Po ochladení na teplotu rosného bodu sa z vodnej pary začnú vytvárať drobné kvapôčky, ktoré sú asi 100-krát menšie ako bežná dažďová kvapka. Kvapôčky vody sa v oblakoch tvoria predovšetkým na kondenzačných jadrách – drobných časticiach prachu a iných pevných látkach.

Z povrchu takejto malej kvapky sa neustále odparujú molekuly vody, zatiaľ čo iné molekuly na nej kondenzujú. A práve vzájomné zrážky a spájanie kvapôčok v oblakoch majú rozhodujúcu úlohu pri vzniku zrážok.

Zatiaľ čo malé kvapôčky vody v oblaku stúpajú kvôli výstupnému teplému prúdeniu, väčšie kvapky už toto prúdenie v oblaku neudrží a vplyvom gravitácie z oblaku vypadávajú. Ak sú výstupné prúdy silné, kvapky vody sa dostanú až do takej výšky, v ktorej sa premenia na ľad.

Keď zrážky vypadnú z oblakov, neznamená to, že aj dopadnú na zem. Záleží to od atmosférických podmienok pod oblakom. Kryštáliky ľadu sa môžu roztopiť, kvapky vody čiastočne alebo úplne odpariť či znovu sa dostať do výstupného prúdu a vrátiť sa do oblaku.

O tom, aké typy zrážok v atmosfére rozlišujeme, sa už dozviete na nasledujúcej informačnej tabuli.

5. JOHANSKÁ STUDNIČKA

Smutná je to povesť, ktorá sa spája s týmto miestom... Kedysi doľahli na mesto ťažké časy. Ťažba utíchala a veritelia tlačili na mestský magistrát. Radným pánom sa ťažko darilo odďaľovať mrákavy, preto niet čudo, že sa richtárovi Frištackému zle dýchalo.

Johan bol odmalička sprostáčikom. Bavil sa hrou s deťmi a túlal sa po horách. Jedného dňa sedel kdesi pri studničke a pozeral do slnka cez dve farebné sklíčka. Zrazu za ním stojí zvedavý permoník: „Daj, daj, nech sa aj ja pozriem!“ Johan sa s ním podelil a potom sa pustili do veselých naháňačiek. Johana toľko hier už aj unavilo a opäť sa len vrátil ku sklíčkam. Permoník sa namosúril a sklíčka mu zahodil. Nato spustil Johan veľký nárek. Permoníkovi to prišlo ľúto, a tak mu sľúbil tri želania. Johan vraví: „Jedol by som!“ Permoník ho ponúkol klobásou. Ďalej Johan vymýšľal: „Ja by som chcel kopu tých lesklých kamienkov, čo kope otec v bani.“ Permoník ukázal na skalu a v nej sa zjavilo zlaté bohatstvo. Johan si zviazal košeľu a potešil sa, koľko kamienkov donesie deťom do mesta. Ľudia neverili vlastným očiam. Hneď posadili Johana na koníka a všetci doňho dorážali, aby im ukázal to miesto. Chudák Johan sám nevedel, odkiaľ prišiel a toľkí dospelí kričiaci okolo neho ho vystrašili. Kôň chodil, kadiaľ sa mu chcelo a mešťania za ním. Keď Johan zbadal, že koník sa vybral do strmého kopca, len si povzdychol: „Ach, Johan, bodaj by si si radšej krk vykrútil, než sa tam terigať!“

A to bolo jeho posledné želanie... Mešťania sa už miesto nálezu nedozvedeli. Správa o bohatstve však uspokojila veriteľov a podnietila otvorenie nových baní na severovýchode mesta. Johan, aj keď bol blázonkom, mesto zachránil. Na jeho počesť nazvali vrch Johan a aj jednu z jeho obľúbených studničiek Johanskou.

(Povesť bola zapísaná Jozefom Hindickým v publikácii A zvony nezvonia.)

Typy zrážok

Zrážky sú produkty kondenzácie alebo sublimácie vodnej pary, ktoré v kvapalnom alebo tuhom skupenstve vypadávajú z oblakov. Zrážky môžu na zemský povrch dopadať vertikálne alebo sa môžu usádzať a zachytávať na povrchu predmetov a pôdy, vtedy hovoríme o horizontálnych zrážkach.

Vertikálne zrážky padajú na zem v dôsledku gravitácie. Do tejto kategórie zaraďujeme napríklad dážď, ktorý tvoria vodné kvapky s priemerom 0,5 mm až 8 mm. Väčšie kvapky vody nepadajú, pretože sa v dôsledku rýchlosti, odporu a povrchového napätia vody rozpadnú na menšie.

Vertikálnymi zrážkami sú napríklad aj krúpy (ľadovec), ktoré vznikajú v búrkových oblakoch kumulonimbus. Silné a teplé výstupné prúdy v týchto oblakoch vynesú vodnú paru až do takej výšky, v ktorej sa začnú tvoriť ľadové kryštáliky. Tie vplyvom gravitácie klesajú a znovu sa dostávajú do výstupného prúdu, kde na kryštálikoch namrzne ďalšia vrstva vody. Tento proces sa mnohokrát opakuje a ľadová krúpa sa zväčšuje až do takej miery, kým ju výstupný prúd nedokáže v oblaku udržať. Následne krúpa z oblaku padá na zem.

Snehové vločky vznikajú v porovnaní s krúpami podstatne voľnejším spôsobom. V oblakoch nepôsobia silné výstupné prúdy a molekuly vody majú dostatok času zmrznúť v štruktúre šesťuholníkovej sústavy. Najjemnejšie a najrozvetvenejšie vločky vznikajú vo veľmi vlhkom vzduchu a teplotách blízko 0 °C. Snehové vločky sa od svojho vzniku až po roztopenie neustále menia, a tak vzniká nekonečné množstvo zaujímavých tvarov.

Horizontálne zrážky sa v atmosfére tvoria v dôsledku horizontálneho prúdenia vzduchu. Zachytené horizontálne zrážky vznikajú, keď sa kvapôčky vody v hmle či kryštáliky námrazy zachytia na rôznych prekážkach. Iným spôsobom sa tvoria usadené horizontálne zrážky, ako napríklad rosa, srieň či inovať. Tie vznikajú kondenzáciou vodnej pary na povrchu rastlín či rôznych predmetov.

6. ZBOJNÍCKE STUDNIČKY

Zbojnícke studničky sa skrývajú za masívom Hája, vôbec nie ďaleko od Vŕškov a šachty Althandel. Miesto ako stvorené pre bandu zbojníkov, ktorá tu mala zdroj bohatstva priamo pod nosom.

Skupinka plieniaca v širokom okolí Pohronia mala viaceré úkryty. Hovorilo sa, že osídlili opustený hrádok Ivankovo nad Rudnom nad Hronom aj malú vežovitú pevnosť na pomedzí Pohronia a Požitavia. V tejto veži nazývanej Živánska si družina držala starú gazdinú okresanú životom so zbojníkmi. Jedného dňa sa kapitán vybral z Rudna do Horných Hámrov. Keď oddychoval pri studničkách na Zadnom Šarvíze, napadlo mu, že by sa im zišla nová gazdiná. Z Hámrov teda privliekol mladé dievča a gazdinej hovorí: „Na, ty striga, zauč túto mladú!“ Dievča bolo v službe začas spokojné, plácu malo dobrú a kapitán sa začal k nej akosi krajšie chovať. Stará gazdiná dobre poznala osud dievčaťa a uľútostilo sa jej. Keď osameli, prezradila dievčaťu, čo ju tam vlastne čaká. Dievčina sa vystrašila, no gazdiná jej vraví: „Neboj, nebudeš tu na večnosť.“ V jeden deň sa všetci zbojníci nahrnuli do pevnosti a usídlili sa tam na niekoľko dní. Gazdiná vytušila, že ich asi vonku hľadajú pandúri. Ale keďže vo veži mali dosť zásob a cítili sa bezpečne, spávali pokojne. A tak sa v jednu noc gazdiná rozhodla. Vzala dievča a cez podzemné chodbičky ju vyviedla von. Tam sa s ňou rozlúčila, schmatla sviečku a zamierila k sudom plným pušného prachu. Sviečku položila na jeden sud a ponáhľala sa preč. Onedlho sa ozval strašný výbuch. Veža sa zrútila a ako svedok minulosti tam ostala len východná polovica. Toto bol koniec zbojníckeho plienenia v novobanskom okolí.

(Povesť zapísaná Jozefom Hindickým v publikácii A zvony nezvonia.)

Povrchová voda

Voda, ktorá dopadá na zemský povrch vo forme zrážok, má rozhodujúci význam pre rastliny, živočíchy a biosféru celkovo. Kolobehom vody v prírode pokračuje voda na zemskom povrchu rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je odtok po zemskom povrchu.

S vodou bystrín, potokov, riek, rybníkov, jazier a vodných nádrží sa v slovenskej prírode stretávame často. Povrch Slovenska predstavuje klenbu, z ktorej sa rieky rozbiehajú na všetky strany. Po hrebeni Karpát sa tiahne hlavné európske rozvodie, ktoré oddeľuje Baltské a Čierne more. Z bohatej riečnej siete našej krajiny 96 % vody odteká práve do Čierneho mora a zvyšné 4% do Baltického mora.

Vodné toky sú charakteristické tvarom svojej riečnej siete, ktorá sa prispôsobuje geologicko-geomorfologickým pomerom. Celková dĺžka riečnej siete na Slovensku je 49 774,8 km. Napríklad taký Hron je typický perovitou riečnou sieťou s priamymi a krátkymi prítokmi.

Riečne toky na Slovensku prechádzajú počas roka rôznymi zmenami, ktoré nazývame hydrologický režim. Rieky vo vysokohorských oblastiach majú prechodne snehový režim, čo znamená, že najviac vody preteká riekou v máji až júli, keď sa v horách topí posledný sneh. Stredohorské rieky sú charakteristické snehovo-dažďovým režimom s najvyšším prietokom v apríli. Takýto hydrologický režim má aj neďaleký Hron. Najnižšie položené rieky majú dažďovo-snehový režim s najvyšším prietokom v marci.

Hydrologický režim riek významne ovplyvňujú aj lesné porasty, ktoré majú mimoriadnu schopnosť zadržiavať vodu v prírode. O tom sa však dozviete na zastávke „Predný Šarvíz”.

7. HRAŠKOVA STUDNIČKA

Ondrej Hraško

- rodák z Príboviec v okrese Martin, pochádzajúci zo 4 súrodencov, ktorý zasvätil celý svoj život lesníctvu. Vyštudoval Stredné odborné učilište lesnícke v Pezinku. Stal sa lesníkom v Hornej Štubni, neskôr prišiel za prácou do Novej Bane. Tu sa oženil, mal dcéru Andreu a spolu so svojím švagrom Jánom Adamcom z Novej Bane pracovali pre Štátne lesy SR.

Lesník celou dušou a celým telom mal na starosti územie od železničnej stanice až po Kajlovku, dohliadal na lesných pracovníkov – drevorubačov a lesné pracovníčky. Neďaleko tejto studničky kedysi stála chata známa ako Hraškova chata, v ktorej mali lesní pracovníci odložené svoje náradie. K studničke radi chodili počas svojej každodennej práce, pretože voda ich osviežila a dodala silu.

Ondrej Hraško pôsobil tiež v poľovníckom združení v našom meste. Rád sa zúčastňoval rôznych poľovníckych súťaží, z ktorých si neraz odniesol vzácne trofeje. Chodil na vychádzky do prírody, zbieral hríby a pri svojich všestranných aktivitách si s obľubou pospevoval jeho srdcu blízke piesne: „Horenka, horenka, hora” alebo „Sedí sokol na javori”.

On bol chlap ako hora, vysoký, priateľský, otvorený, zábavný, bojoval za spravodlivosť a mal rád domáce koláče od svojej svokry.

Zomrel ako 48-ročný na embóliu pľúc v Pezinku a je pochovaný v Novej Bani.

Podpovrchový odtok

Keď voda spadne na zemský povrch, časť z nej odtečie po povrchu a časť z nej vsiakne do pôdy alebo cez priepustné horniny, pukliny a skalné dutiny aj do hlbších vrstiev hornín. Podzemná voda sa stáva zdrojom pre povrchové vodné toky, prípadne jazerá, z ktorých vody odtekajú opäť do oceánov.

Úloha podzemnej vody je dôležitá, pretože predstavuje cenné zásoby pitnej vody. Je obohatená o minerálne látky a súčasne sa filtruje pretekaním cez piesok a štrk. Objemovo najväčšie zásoby vody na Slovensku sa nachádzajú pod Žitným ostrovom, ale spomenúť treba aj krasové oblasti, ktoré predstavujú viac ako 35% zdrojov podzemných vôd.

Voda v niektorých menej odolných horninách (vápence, dolomity), prípadne v puklinách tvrdších hornín za tisícročia vyformovala podzemné priestory – jaskyne. Pri vhodných podmienkach sa z vápenca (alebo z ľadu či kamennej soli) vytvárajú rôzne formy kvapľovej výzdoby. Na Slovensku je známych vyše 7000 jaskýň, turisticky prístupných je z nich 12. V blízkosti Novej Bane sa tiež nachádza niekoľko jaskýň. Nájdeme ich v pohorí Tribeč v okolí Malej Lehoty (Kostoliansko-lehotský kras) a Píly (Veľkopoľsko-uherecký kras). Najznámejšou je Jazvinská jaskyňa v Malej Lehote, ku ktorej vedie krátky chodník z Debnárovho štálu.

V niektorých miestach sa vyskytujú minerálne liečivé vody s blahodarnými účinkami na zdravie. V týchto miestach vznikajú liečebné kúpele s rôznym zameraním.

3 druhy kvapľov

stalaktity – kvaple, ktoré rastú zo stropu smerom nadol,

stalagmity – kvaple, ktoré rastú z dna jaskyne smerom nahor,

stalagnáty – kvaple, ktoré vznikli spojením stalaktitov a stalagmitov)

8. PREDNÝ ŠARVÍZ

Les a jeho funkcia pri zachytávaní vody

Vplyv lesa na hydrologický režim vodných tokov je mimoriadne veľký, pretože v lesoch sa hromadia a pomaly uvoľňujú veľké zásoby vody. Preto má väčšina našich potokov a riek dostatok vody aj v období extrémneho sucha. Pri dobrej štruktúre lesa dokáže 1 m2 bohato prekorenenej lesnej pôdy zhromaždiť za mesiac až 200 litrov vody, ktorá pomaly a rovnomerne odteká. Lesné porasty tak výrazne ovplyvňujú plošný odtok zrážkovej vody, a tým znižujú riziko povodní.

Dôležité je zimné obdobie, počas ktorého sa v lese vytvárajú väčšie zásoby vody v snehu v porovnaní s nelesnou pôdou. Je to spôsobené tým, že v lesných porastoch prebieha proces premeny snehu na iné skupenstvá pomalšie. Snehová a neskôr dažďová voda dopĺňajú zásobu podzemných vôd, ktorá pomáha udržiavať primerané prietoky vody v tokoch aj v období sucha. Les môže zachytávať vertikálne (dážď, sneh, rosa), ale aj horizontálne zrážky (hmly) na povrchu stromov, podrastu, bylinného krytu, opadanky a v pôde.

Les ovplyvňuje nielen množstvo vody a výdatnosť podzemných a povrchových vodných zdrojov, ale aj kvalitu vody. Funguje ako prírodná čistička, ktorá chráni podzemnú a povrchovú vodu pred znečistením pôdnymi časticami či chemickými látkami. Lesné porasty sú preto najbezpečnejšou ochranou pre zásoby podzemnej vody. Takmer všetky zdroje pitnej vody sa tvoria vo vysokohorských lesoch. Kvalita vody odtekajúcej z lesných pozemkov je vysoká a väčšinou spĺňa kritériá pre pitnú vodu. Preto sa väčšina vodárenských nádrží a odberných miest pitnej vody nachádza v zalesnených územiach.

Základné informácie o NCH Zvonička

Náučný chodník Zvonička v celkovej dĺžke 6 233 m, s celkovým prevýšením 274 m, s najnižším bodom vo výške 351 m.n.m. a s najvyšším bodom vo výške 625 m.n.m. je obojsmerný, okružný, celoročne prístupný a nenáročný. Na trase sa nachádza 5 informačných tabúľ s informáciami o danej oblasti (Zvonička, Červená skala, Havrania skala, Háj, Kohútovo) a 3 panely s panoramatickými pohľadmi. V blízkosti Havranej skaly smerom na Zvoničku sa nachádza otvorené ústie šachty Klingsbittner, ľudovo nazývanej Kamenná šachta. Najkrajšie vyhliadkové lokality v okolí Novej Bane nájdete na zastávke Háj, ktorej súčasťou je turistická rozhľadňa.

Odbočkou po NCH Zvonička sa dostanete k turistickej rozhľadni Háj.

Malý a veľký kolobeh vody v prírode

Voda je pre život na Zemi nevyhnutná. Pokrýva viac než 70 % jej povrchu, preto Zem nazývame modrá planéta. Až 97 % vody na Zemi tvorí voda morí a oceánov. Sladká voda predstavuje len 3 % celkového množstva vody na Zemi, z toho 2 % sú viazané v podobe ľadovcov a 1 % sladkej vody je v jazerách a riekach. Nová voda sa v prírode nevytvára, vyskytuje sa v rôznych podobách a skupenstvách a neustále cirkuluje.

Vplyvom slnečného žiarenia sa voda z riek, jazier a oceánov vyparuje (evaporácia) a vstupuje do atmosféry ako vodná para. Fyziologickými procesmi v rastlinách sa voda dostáva do atmosféry aj z rastlín a pôdy pokrytej vegetáciou (evapotranspirácia). Vysoko nad zemou sa vodná para ochladzuje, dochádza ku kondenzácii vodných pár a vytváraniu oblakov. Oblaky sú viditeľné zhluky malých kvapiek vody alebo kryštálikov ľadu s veľkosťou okolo 0,01 mm. Vytvárajú sa v rôznej výške, pričom tie vo veľkých výškach zvyčajne obsahujú iba ľadové kryštáliky. Nižšie oblaky pozostávajú najmä z vodných kvapiek, ale oblaky často obsahujú častice vody aj ľadu súčasne.

Voda sa dostáva späť na povrch zeme v podobe zrážok (dážď, sneh, krúpy). Zrážková voda vsakuje do pôdy (infiltrácia) alebo sa stáva súčasťou povrchovej vody potokov, riek a jazier (povrchový odtok). Voda vsiaknutá do pôdy vytvára podzemné vody, ktoré pomaly odtekajú v pôde (podpovrchový odtok) alebo opäť vyvierajú na povrchu v podobe prameňov. Podzemná voda sa tak stáva zdrojom pre povrchové vodné toky, bystriny, potoky, rieky, prípadne jazerá, z ktorých vody odtekajú do morí a oceánov.

Časť spadnutých zrážok sa znova vyparuje a kolobeh vody (hydrologický cyklus) pokračuje. Tento kolobeh vody sa nazýva veľký kolobeh vody. Kolobeh vody, ktorý sa uskutočňuje len nad hladinou oceánov (dážď z vyparenej vody z oceánov prší späť do oceánov), sa nazýva malý kolobeh vody.

9. KOHÚTOVO – Rovienka

K danému miestu, všeobecne známemu ako Kohútovo, sa viaže jedna povesť. V roku 1863 sa v Novej Bani udialo niečo mimoriadne. Niečo, čo následne ovplyvnilo a poznačilo život obyvateľov i charakter mesta svojou výnimočnosťou, ba priam zázračnom. Niečo, čo svojím poslaním pretrvalo až do súčasnosti.

Legenda hovorí o príbehu detí, ktoré tu pásli ovce v období veľkého sucha. Naraz jedna z ovečiek začala hrabať nohou v zemi. Zvedavé deti tam začali hrabať tiež, keď zrazu vytryskol zo zeme prameň vody. Domáci obyvatelia ihneď vytušili, že ide o čosi neobvyklé a z vďaky zavesili na blízku čerešňu obraz Panny Márie, ku ktorému sa začali chodiť modliť a brávali si vodu nielen na bežnú potrebu, ale používali ju i pri rôznych chorobách. Súbežne s objavením prameňa sa rozšírili aj zvesti o niekoľkých vidinách. Miesto začalo byť čoraz viac navštevované a zvesti o zázračných udalostiach rýchlo presiahli hranice mesta. Banskobystrický biskup Štefan Moyses vyhlásil toto miesto za milostivé v roku 1866.

Základné informácie o NCH

Účelom a prínosom je zvýšenie environmentálneho povedomia a lepšie pochopenie vzájomného vzťahu človeka a prírody. Pridanou hodnotou je skutočnosť, že prepojenie NCH Zvonička a NCH Zbojnícke studničky poskytuje zaujímavé výhľady na okolitú prírodu, kde sa zachovali aj historické banské pamiatky. Meria približne 10 km a jeho absolvovanie trvá asi 2,5 hodiny. Na danej trase si prídu na svoje tak peší turisti bažiaci po zaujímavých prírodných miestach, ako aj seniori a rodiny s deťmi, ktoré si vyjdú na prechádzku, a v neposlednom rade trasa osloví i tých, ktorí chcú ochutnať osviežujúcu horskú vodu.

Zo zastávky č. 9 môžete pokračovať priamo do centra mesta (cca 20min.) alebo si túru predĺžiť po NCH Zvonička.

Studničku obnovila Poľovnícka spoločnosť mesta Nová Baňa.

Zásoby vody na Zemi

Hydrosféra predstavuje všetku vodu na Zemi – v kvapalnom, pevnom i plynnom skupenstve, na zemskom povrchu, pod ním aj v atmosfére.

Oceány tvoria 98 % zásob vody na Zemi a zaberajú približne 70 % zemského povrchu. Svetový oceán sa člení na Severný ľadový oceán, Tichý oceán, Atlantický oceán a Indický oceán (podľa novších zdrojov sa vyčleňuje aj Južný oceán obmývajúci brehy Antarktídy a ohraničený 60. rovnobežkou).

Voda na pevnine je z väčšej časti viazaná v ľadovcoch (74 %) a tiež v podzemí (25 %). Zvyšok pevninskej vody pripadá na rieky, jazerá či nádrže. Najväčšia zásoba sladkej vody sa nachádza v Severnej Amerike (25 %), a to najmä v komplexe Veľkých kanadských jazier. Viac ako 20 % sladkej vody pripadá spolu na africké jazerá. Tretím najväčším „vodojemom“ sladkej vody je jazero Bajkal, ktoré zadržuje takmer pätinu celosvetových zásob a je najhlbším a najstarším na svete. Rieky odvádzajú riečnou sieťou vodu zo svojich povodí do svetového oceánu. Nájdu sa však aj bezodtokové oblasti, kde voda končí v jazere alebo v zníženine bez odtoku. Toto je aj prípad najväčšieho jazera na svete, Kaspického mora.